Predvianočný čas a zhon pri nakupovaní darčekov bol na niečo dobrý. Počas neho som totižto navštívil veľké množstvo obchodných centier, kamenných prevádzok, či iných miest a počas čakania na nakupujúcu rodinku (ktorá sa s radosťou rozpŕchla všade po okolí) som mal čas pozorne si prezrieť výklady, ale aj otváracie hodiny. Na mnohých obchodoch ma ale zarazila jedna vec – zákazová značka oznamujúca mi, že do daného priestoru je zákaz vstupu so zbraňou.

Každý mi zrejme dá za pravdu, keď poviem, že doba je zlá a človek nikdy nevie, kde naňho môže číhať nebezpečenstvo. Či už je to na ulici, v kine, v električke, na diskotéke, alebo v obchodnom centre. Práve preto nosia majitelia legálnych strelných zbraní, tieto zbrane so sebou. Problém však nastáva, keď prídete pred obchod a na dverách sa na vás usmieva takáto nálepka:

Ide o zákazovú značku s označením P037  – Zákaz vstupu so zbraňou (aspoň toto je jediné oficiálne označenie, ktoré sa mi k predmetnému označeniu podarilo nájsť). Pokiaľ ste teda  príkazovdbalý majiteľ strelnej zbrane, ktorú máte pri sebe a vidíte niekde priestor, ktorý je takto označený, nesmiete doňho vstúpiť – aspoň tak by to malo byť.

Ide sa na nákup!

Rozhodol som sa teda odskúšať – mojou hlavnou podmienkou, ktorú som si stanovil bolo, že zbraň podľa zákona budem nosiť skryto, budem rešpektovať všetky zákazy a príkazy, ktoré mi obchody naservírujú a pokúsim sa o menší nákup potravín. Experiment realizujem v jednom z menších slovenských miest. Ako prvé potrebujem hotovosť. Keďže som odporca kreditných kariet a bezhotovostného styku, rozhodnem sa navštíviť pobočku jednej z bánk. Tam už pri vstupe do banky svieti na mňa veľká nálepka P037 dokonca aj s dodatkovým nápisom – Zákaz vstupu so zbraňou. V zmysle zásad experimentu sa teda rozhodnem dodržiavať príkaz banky a vraciam sa na základňu, po peniaze odložené v trezore penziónu. Cestou však stretnem kamaráta, ktorý mi na najnutnejší nákup a po vysvetlení experimentu požičia na nákup sumu 10 eur. Keďže je zvedavý, spoločne sa vyberáme k supermarketu – teda takto vehementne aspoň nazvali malú kamennú prevádzku predaja potravín.  Pred vstupom do nich však na posuvných dverách zbadáme už spomínanú značku.

Bez zbrane ale do obchodu nechcem vstúpiť, a ak by som aj chcel, musel by som sa musel vracať minimálne 30 minút pešo na penzión a žiaden trezor, kam by som ju mohol na čas nákupu bezpečne odložiť nie je k dispozícii. Sklamane tak odchádzame a dúfame, že v hypermarkete stojacom o niečo ďalej budeme mať šťastie. Pred vstupom doň verím a dúfam, že veľký hypermarket bude viac priateľskejší k majiteľom zbraní, ako lokálni predajcovia. Bohužiaľ, situácia sa opäť opakuje a na hypermarkete svieti (okrem iných) aj zákaz vstupu so zbraňou.

Sklamaný to teda vzdávam a keďže viem, že na okolí už žiadne ďalšie potraviny nie sú, predtým ako sa vrátim na penzión, rozhodnem sa ísť s kamarátom aspoň na kofolu do neďalekého baru. Tam sa žiaľ situácia opakuje, pretože majiteľ sa rozhodol dať na dvere takúto istú nálepku. Po krátkom rozhovore s ním sa dozvedám, že nálepka je tam kvôli tomu, aby sa v jeho podniku nekonala žiadna trestná činnosť a že v prípade, že ak by tam niekto so zbraňou vstúpil, on je právne chránený štýlom: “Veď my sme sem zákaz vstupu so zbraňou zakázali.”

Sklamaný, smädný a bez nákupu sa teda vraciam a balím si veci. Domov sa rozhodnem cestovať vlakom. Opäť dostávam ranu, tentokrát od železničnej spoločnosti. Zbraň vraj môžem prepravovať, ale nesmiem ju mať v nabitom stave.

“A.8.8 Osoby oprávnené nosiť strelné zbrane môžu vziať so sebou príručné strelivo. Príručným strelivom sa rozumie strelivo uschované v bezpečných obaloch, napríklad v opaskoch na náboje, loveckých taškách a pod. Stráže, ktoré sprevádzajú zaistené osoby vo vyhradenom vozni alebo kupé a orgány ozbrojených zborov pri výkone služby majú povolené vziať so sebou aj nabitú zbraň.” (Výňatok z prepravného poriadku ZSSK)

Čiže musím vybrať zo zbrane strelivo a zásobník založiť do opaskového puzdra. Ak tak neurobím čaká na mňa pokuta.

Vzdávam to teda a cestujem domov autobusom. Na dverách autobusu nevidím žiadnu nálepku, ale po mnohých zlých skúsenostiach sa pred vstupom doňho sa ale autobusára pre istotu pýtam, či je to zakázané. Ten s úsmevom a pochopením kýve hlavou, že nie, ale zbraň musí byť v nenabitom stave (podobne ako pri vlaku). Nakoniec to vzdávam, vytiahnem zásobník a domov cestujem autobusom. Keď odchádzame zo stanice uvažujem nad tým, prečo môj experiment zlyhal. Alebo nie?

Zákon verzus podnikatelia

Po príchode domov musím konštatovať, že môj experiment bol úspešný. Počas neho sa mi totižto podarilo dokázať, aká intolerancia sa v spoločnosti objavuje voči legálnym majiteľom strelných zbraní. Nemôžete si totiž bez porušenia zákazu urobiť nákup, nemôžete si z banky vybrať peniaze, či dokonca napiť sa kofoly, alebo bez obáv cestovať vlakom. Žiaľ, presne toto je reálny obraz našej spoločnosti – čo sa dá zakázať, to sa aj zakáže. Má to však oporu v zákone?

Preštudoval som rôzne zákony, kde sa hovorí o tom, že so strelnou zbraňou sa nesmie vstúpiť do budovy súdu, objektov Zboru väzenskej a justičnej stráže, na verejné zhromaždenia a pod. Všetko v nich sa mi zdalo byť logické a zákonne upravené. Až na jeden sporný fakt – nikde v týchto zákonoch nie sú medzi týmito objektmi spomenuté supermarkety, banky, či dokonca bary a zákonná úprava sa teda na nich nevzťahuje. Ako je teda možné, že sa na dverách pri vstupe do nich objavujú takéto piktogramy?

Odpoveď je veľmi jednoduchá – ide iba o internú smernicu daného podnikateľského subjektu, ktorý sa svojvoľne na svojom majetku rozhodne zakázať vnášanie zbrane. Často pritom argumentuje faktom, že mu ide o bezpečnosť iných návštevníkov jeho objektu. V tomto prípade ide ale iba o alibistický argument. Ak sa totižto stane situácia, že ozbrojený lupič sa rozhodne prepadnúť banku, alebo supermarket, zmenáreň, atď., určite ho pred tým nezastaví piktogram nalepený na dverách. Ak by to tak naozaj bolo, kriminalita by sa výrazne znížila. Treba si preto uvedomiť, že nosenie zbrane v súkromných objektoch, ktoré sú označené takýmto piktogramom nemá absolútne žiadnu oporu v zákone a tieto označenia majú len odporúčací charakter a teda nie sú pre vás ako občana Slovenskej republiky právne záväzné.

Rovnako si ale treba byť vedomý toho, že pokiaľ vstupujem do nejakého súkromného objektu, pri jeho vstupe sa zaväzujem, že budem rešpektovať a dodržiavať pravidlá, ktoré si podnikateľ, resp. súkromná spoločnosť stanoví. Ak vás teda prichytia napr. v supermarkete, že máte pri sebe strelnú zbraň, jediným postihom voči vám zo strany supermarketu môže byť, že vás SBSkár z objektu vykáže. Pokiaľ ste neporušili žiadne ustanovenie zákona, za porušenie zákazu vstupu, ktoré je uvedené na piktograme vás nikto v rámci trestného zákona, stíhať nemôže. Prečo? Jednoducho z dôvodu, že ide o súkromný objekt a takéto označenie nemá oporu v zákone. Teda samozrejme pokiaľ nejde o budovu súdu a pod. Z vašej strany nejde o žiaden zákonný priestupok, ale len o akýsi morálny prehrešok v tom zmysle, že ste nedodržali to, o čo vás predajca žiadal.

V rámci diskusií som sa stretol aj s názorom, že uvedený piktogram môže znamenať, že v danom objekte je zákaz používania strelnej zbrane. Samozrejme, pokiaľ pri piktograme nie je dodatková tabuľka, ktorá v písanej podobne zakazuje vstup so zbraňou, je možné použiť to ako obranu pri prípadnej konfrontácii a argumentácii.

Zbraň na vysokej škole

Osobitné, aj keď čiastočne podobné postavenie majú v rámci Slovenska aj vysoké školy a držanie resp. nosenie zbrane na akademickej pôde. V drvivej väčšine vysokých škôl je študijným poriadkom zakázané mať pri sebe zbraň, čo je vzhľadom na rôzne masakry a streľby v USA, dosť logickým krokom. Škola sa tým snaží minimalizovať riziko, že niektorému zo študentov “prepne”, napr. po zbabranej skúške a na profesora vytiahne zbraň.  Sám som bol už svedkom toho, kedy jeden zo študentov takýto stav nezvládol a pustil sa do učiteľa. Našťastie vtedy pri sebe nemal žiadnu strelnú zbraň. V každom prípade, čo sa týka vysokej školy, platí obdobné pravidlo ako pri supermarketoch, bankách a pod. – tým, že sa zapíšete na štúdium na vysokej školy, zaväzujete sa rešpektovať štúdijný poriadok tej, ktorej vysokej školy. A aj keď vás za nosenie zbrane na akademickej pôde nie je možné podľa zákona postihnúť, musíte si uvedomiť, že v prípade nájdenia zbrane, vás univerzita pravdepodobne postaví pred disciplinárnu komisiu, ktorá rozhodne o vašom treste v zmysle študijného poriadku. V tomto prípade by mu hrozila sankcia zo strany vysokej školy v podobe vylúčenia zo štúdia. Čo sa týka ale zákonnej sankcie, len za to, že máte na akademickej pôde pri sebe zbraň, (počas čoho spĺňate všetky zákonné podmienky), nie je možné vám takúto sankciu udeliť. Ide teda iba o vnútornú sankciu zo strany vysokej školy. Čo sa týka slovenských univerzít, treba ale zdôrazniť, že na nich funguje špeciálny režim a mnohé tieto inštitúcie môžeme označiť za štát v štáte. Akademická pôda má totižto špecifické pravidlá a ani polícia tam nemôže svojvoľne zasahovať. Hovorí o tom § 4 ods. 3 Zákona č. 131/2002 o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých predpisov.

“(3) Na zabezpečenie akademických práv a akademických slobôd na vysokých školách sa zaručuje nedotknuteľnosť akademickej pôdy vysokých škôl okrem prípadov ohrozenia života, zdravia, majetku alebo prípadov živelnej pohromy. Akademickú pôdu tvorí priestor vymedzený nehnuteľným majetkom, ktorý vysoká škola vlastní, spravuje, má v nájme alebo kde sa plní poslanie a hlavné úlohy vysokých škôl a fakúlt. Vstup orgánov činných v trestnom konaní na akademickú pôdu povoľuje rektor.”

Ak sa teda na akademickej pôde nachádza podozrivý alebo páchateľ trestného činu, ktorého chce polícia zatknúť, potrebuje na to nevyhnutne súhlas rektora. Zdá sa vám to byť čudné? Nuž, štát v štáte. Údajne sa tým má zabezpečiť apolitickosť akademickej pôdy pred svojvôľou štátnej moci. To už by sme ale veľmi odbočovali. Dôležité je ale si uvedomiť, že vysoká škola má aj v rámci zákona osobitné postavenie, ktoré môže byť pre streleckú verejnosť znamenať komplikáciu.

Logika verzus byrokracia

Na mnohých miestach, kde sa ale spomínané piktogramy nachádzajú nemá ich umiestnenie žiadnu logiku a povedal by som, že je až zarážajúce, ako nedomyslene celý systém funguje. Ak si totižto idem do banky vložiť alebo vybrať väčší obnos peňazí, je predsa logické, že ako legálny držiteľ zbrojného preukazu a legálny držiteľ strelnej zbrane si ju vezmem so sebou. Mám ju predsa na ochranu osoby a majetku. Neviem si preto reálne predstaviť situáciu, že prídem pred banku a peniaze im budem k pokladni hádzať spomedzi dverí, aby som predišiel porušeniu internej normy banky. Podobne je to aj s návštevou hypermarketov, alebo normálnych obchodov.

Teraz sa však dostaneme k praktickej stránke veci a tou je, ako sú schopní reálne v bankách, hypermarketoch či akademickej pôde schopní si ich zástupcovia overiť, že máte pri sebe zbraň. A tu je práve ten háčik. V podstate nijako. Vy totižto ako držiteľ zbrojného preukazu máte povinnosť nosiť zbraň skryto – čiže tak, aby nikto nedokázal určiť, že ju máte pri sebe.  Ak už niekto zistí, že zbraň pri sebe máte, pravdepodobne ste porušili ustanovenie zákona o zbraniach a strelive a nejaký piktogram bude vašim posledným problémom.

Osobne si ale myslím, že tieto piktogramy vo vzťahu k slušným majiteľom zbraní, ktorí dodržiavajú všetky zákony a na nosenie a používanie zbrane musia spĺňať prísne kritéria, sú diskriminačné a stavajú streleckú verejnosť na psychologickú “temnú stranu”, tým, že sa ich týmito zákazmi snažia démonizovať a vytvárať o nich obraz ako o ľudí nebezpečných pre spoločnosť. Ak ste už majiteľom strelnej zbrane a dostávate sa do situácie, že potrebujete súrne vojsť do obchodu, no zbraň nemáte kam odložiť, je len na vás, či sa rozhodnete prijať takýto nezmyselný príkaz, alebo nie. Podľa môjho názoru, ak už niekto chce vydávať takýto zákaz, mal by pred vstupom do budovy ponúknuť legálnemu držiteľovi zbrane možnosť uskladniť si svoju zbraň v takom trezore, ktorý by spĺňal zákonné podmienky a zároveň by neobmedzil nositeľa.