“Pranky”, alebo inak ľudovo nazývané aj “nachytávky, sa stávajú bežnou súčasťou nášho života. Problémom ale je, často určiť, kde sa nachádza tá pomyselná hranica vhodnosti vtipu. V mnohých prípadoch, ktoré sú zverejnené na internete, prekračujú nielen základné morálne zásady, ale predovšetkým aj zásady bezpečného správania sa a úcty voči ostatným.

Nie som puritán, rád sa zasmejem a aj nachytám iných (tí, čo ma poznajú by vedeli o tom rozprávať). Keď ale na internete pozerám videá o tom, ako bezbranných a nič netušiacich okolidúcich straší na ulici pes prezlečený za pavúka, zombie, masový vrah, alebo nejaké iné strašidlo, kladiem si otázku, či táto pomyselná hranica slušnosti a bezpečnosti nebola prekročená. Prečo? Pozrime sa na niekoľko prípadov, “prankov”, ktoré sa mohli skončiť naozaj veľmi tragicky a to nie iba kvôli zľaknutiu sa obete.

Nachytávky “z iného sveta”

Známy poľský “prankster” (tak sa totiž moderne označujú ľudia, ktorí nachytávajú iných), Sebastian Wardega – SA Wardega, je známy tým, že pri svojich nachytávkach používa nielen kostýmy a prezlieka sa, napr. za postavičky zo známej trilógie Pán prsteňov, ale aj za dinosaurov, zombie a pod. Na svoje nachytávky začal prednedávnom využívať aj zvieratá – konkrétne svojho milovaného psíka, ktorého prezliekol do kostýmu obrovského pavúka.

Toto nič netušiace zviera následne vypustil do ulíc (pravdepodobne vo Varšave), aby strašil cudzích ľudí a pritom si filmoval ich reakcie. Video následne spracoval a zavesil na internet. Výsledok je pre mnohých jeho divákov vtipný a musím priznať, že aj ja som sa počas sledovania videa zasmial.
Každá minca má však dve strany a tak je to aj v tomto prípade. Mnohí ľudia (a teraz mi snáď dámy odpustia) a predovšetkým ženy trpia tzv. Arachnofóbiou – čiže chorobným strachom z niečoho, čo v bežnej situácii strach nevyvoláva – v tomto prípade pavúk. Fóbia je iracionálna, neadekvátna reakcia, prejavujúca sa strachom, ktorá človeka zvyčajne núti, aby sa vyhýbal bežným miestam, predmetom, alebo situáciám. Je to strach  pred vlastným strachom a stratou sebakontroly. Prirodzene sa tak medzi fóbie zaraďuje aj prehnaný strach z pavúkov, hadov, alebo včiel. Tu je však jedinec konfrontovaný so svojim vlastným strachom, keď je do takejto situácie vrhnutý iba pre pobavenie “prankstera” a jeho “publika”.

Málokto si však uvedomuje dôležitú vec a tou je práve prehnaný strach, ktorý z tejto fóbie vyplýva. Počas strachu spojeného so stresom zo zľaknutia, sa fyziologické procesy u človeka výrazne odlišujú od normálu. V prvom rade sa v tele tvorí zvýšené množstvo adrenalínu, čo spôsobuje zlyhávanie jemnej motoriky (preto máte vtedy napríklad problém trafiť kľúčom do zámku) a konanie človeka sa takpovediac automatizuje a telo sa prepína do režimu inštinktívneho a reflexívneho konania. Vtedy vám vaše podvedomie radí iba jedno – útek (lebo to je ešte od čias paleolitu najbezpečnejšia forma záchrany). A tu nastáva problém. Dnešná doba je plná ľudí so zdravotnými ťažkosťami, či už v podobe zvýšeného krvného tlaku, problémov so srdcom, a pod. Veľký príval adrenalínu môže byť predovšetkým veľkým problémom pre ľudí so srdcovo-cievnymi ochoreniami  – keď sa do vášho organizmu dostane táto látka, dokáže vaše srdce vyburcovať až do stavu srdečnej zástavy, ktorá môže spôsobiť smrť. Nie je to však bežná situácia, ale existujú zadokumentované prípady, kedy sa to stalo.

Určite ste už niekedy počuli o tzv. “urban legend” (voľne preložené ako mestská legenda) o mužovi, ktorý sa o polnoci vybral na cintorín, aby sa tam rozlúčil so svojou milovanou, ktorú pochovali nekresťanským pohrebom. Priniesol si drevený kríž, a zabodol ho na hrob svojej milovanej. Keď sa po krátkej chvíli rozhodol odísť, nejaká neznáma sila ho stále ťahala späť a nedovolila mu pohnúť sa z miesta. Muž, presvedčený o tom, že ho na mieste drží duch jeho milovanej, ktorá nechce aby ju opustil, sa vyľakal, dostal infarkt a na mieste umrel. Ráno, na druhý deň, prišiel na cintorín hrobár, ktorý odhalil pri jednom z hrobov mŕtve telo muža. Ten sa nachádzal vo veľmi nezvyčajnej polohe, na tvári mal vydesený výraz a jeho plášť bol zaseknutý pod tým istým krížom, ktorý tam on noc predtým zabodol.

Či už je legenda pravdivá alebo nie, je potrebné konštatovať, že “pranky” a nachytávky takéhoto typu sú pre ľudí škodlivé, nakoľko sa adrenalín v danom momente stupňuje do astronomických výšok. Ak sa teda rozhodnete pre niečo podobné, mali by ste vopred poriadne zvážiť následky svojho konania. A v žiadnom prípade by ste nemali niečo podobné skúšať na úplne neznámych ľuďoch. Nielen preto, že by ste mohli ohroziť ich zdravotný stav, ale k úrazu by ste mohli ľahko dôjsť aj vy sami. Nie každá obeť nachytávky je totiž taká bezbranná, ako sa môže na prvý pohľad zdať.

Vrahovia a strašidlá = obrana obete?

Osobitne populárnym druhom “prankov” sú nachytávky, v ktorých sa objavujú duchovia, strašidlá, prízraky, alebo postavy z populárnych hororov. Ak na vás počas čakania na autobus na zastávke vyskočí z reklamného pútača oživená bábika Chucky s nožom v ruke, chcel by som vidieť človeka, ktorý by zachoval pokoj. A ak vás takáto bábika ešte začne s týmto nožom naháňať, nuž, určite vám to nebude ukradnuté. Podobne tomu bolo aj v tejto nachytávke:

V tomto prípade boli opäť medzi nachytanými úplne neznámi ľudia, ktorí sedeli na zastávke a čakali na svoj nočný spoj. Už spomenutý adrenalín zo  zľaknutia je vec, ktorú teraz trochu opomenieme. Druhým aspektom je už ale reakcia dotyčnej osoby, ktorá v tomto prípade koná v ohrození života a zdravia. Je jedno, v ktorej krajine sa tento incident odohral, ale pravdou ostáva, že väčšina moderných štátov má na to pomenovanie – napadnutie, vyhrážanie sa, ohrozovanie, atď. A práve pri takomto incidente nemôže obeť “pranku” rozoznať, či ide o nachytávku, alebo o reálnu hrozbu. Ľahko teda môže nastať situácia, že ak na vás takáto bábika (alebo iné strašidlo, či masový vrah) vybehne, tak nebudete len utekať, ale sa aj brániť. V lepšom prípade ovládate nejaké bojové umenie, alebo máte pri sebe kaser, či iný nesmrtiaci obranný prostriedok; “pransktera” “iba” zbijete, utečiete a on sa stane obeťou vlastnej nachytávky. V tom horšom prípade máte pri sebe legálne držanú streľnú zbraň. Väčšina strelcov mi dá za pravdu, že v prípade, ak na vás beží útočník so zbraňou v ruke, tak automaticky tasíte zbraň a strieľate v sebaobrane (nakoniec, na to by ste mali mať tu zbraň pri sebe).  V takom prípade nemáte možnosť zisťovať, či ide o “prankstera”, všetko sa to zomelie v priebehu niekoľkých sekúnd a všetky okolnosti hrajú proti vám: nachádzate sa na autobusovej zastávke, je noc, nikde nikoho a oproti vám beží útočník s nožom. Čo urobíte? V prípade, že má “prankster” trochu rozumu, ustúpi a podarí sa vám ho spacifikovať. Ak ale aj napriek vytasenej zbrani beží proti vám, nemáte veľa možností na výber.

Náš trestný zákon v takejto situácii hovorí jasne.

§ 25 Nutná obrana

(1) Čin inak trestný, ktorým niekto odvracia priamo hroziaci alebo trvajúci útok na záujem chránený týmto zákonom, nie je trestným činom.

(2) Nejde o nutnú obranu, ak obrana bola celkom zjavne neprimeraná útoku, najmä k jeho spôsobu, miestu a času, okolnostiam vzťahujúcim sa k osobe útočníka alebo k osobe obrancu.

To či išlo, alebo nešlo o nutnú obranu, určí v konečnom dôsledku až súd. Určite by protistrana argumentovala práve § 25, ods. 2, čiže tým, že vaša obrana bola zjavne neprimeraná útoku (on mal “iba” nôž a vy “až” zbraň). V ešte horšej pozícii budete, ak “prank” snímala kamera. Podobne ako v tomto prípade:

Ku konkrétnemu videu som čítal veľké množstvo komentárov o tom, že celá situácia bola iba nafingovaná a v skutočnosti sa nikomu nič nestalo. Možno. Bez ohľadu na to, či ide o podvod, alebo nie, video zachytáva reálnu situáciu, ktorá môže pri “pranku” nastať.

Na druhej strane, vyzerá to tak, že náš trestný zákon, už v čase svojho kreovania rátal aj s tým, že podobní výmyselníci sa dokážu objaviť. V § 25 ods. 3 preto čítame:

(3) Ten, kto odvracia útok spôsobom uvedeným v odseku 2, nebude trestne zodpovedný, ak konal v silnom rozrušení spôsobenom útokom, najmä v dôsledku zmätku, strachu alebo zľaknutia.

Práve tento odsek je kľúčovým pre prípady “pranksterov”. Tí v mnohých prípadoch pri svojich kúskoch  u ľudí vyvolávajú emocionálne rozrušenie, ktoré spôsobuje nielen zmätok, ale predovšetkým strach, alebo zľaknutie. Samozrejme, žiaden zákon nie je dokonalý, a aby sa nezneužíval ani tento, pridali tvorcovia legislatívy doňho aj nasledujúci § 25, ods. 4:

(4) Ak sa niekto vzhľadom na okolnosti prípadu mylne domnieva, že útok hrozí, nevylučuje to trestnú zodpovednosť za čin spáchaný z nedbanlivosti, ak omyl spočíva v nedbanlivosti

Ten sa pomerne zmätočne stavia na stranu “prankerov” a v prípade jeho zabitia alebo ublíženia mu na zdraví, môžete niesť vy (hoci ste sám obeťou) trestnú zodpovednosť.

V každom prípade si títo “pranksteri” neuvedomujú možnosť, že môže nastať situácia, kedy sa prípadná obeť nachytávky bude brániť. Je jedno, či použije smrtiacu, alebo nesmrtiacu obranu, do problémov sa môže dostať aj autor vtipu, ale aj jeho obeť.

Či chceme, alebo nie, “pranky” sú bežnou súčasťou nášho života a my si musíme byť vedomí toho, že nás môže ktokoľvek a kedykoľvek nachytať. Je však otázkou, či pri organizovaní “prankov” zvolíme zodpovedný, alebo naopak, nezodpovedný prístup, ktorý môže ohroziť nielen obeť, ale aj samotného usporiadateľa. Ako už bolo povedané, niekedy môže naozaj ísť až o život…